| O poklade, od ktorého väčší nenájdeš. |
| Autor: Dominik Vinš |
|
Týmto pokladom sú sviatosti. Je zaujímavé, že o tomto poklade mnohí počuli, ale... Načo je dobrý? Dáva od chvíle prijatia účasť na Božích veciach a vedie ťa k plnému životu - k dokonalej večnosti. Pôsobenie sviatostí závisí od toho, kto ich prijíma. Premieňajú ťa zvnútra. Ak ich prijmeš, menia tvoju kvalitu. Je rozdiel tváriť sa ako Boh a byť Božím. To prvé je pretvárka a to druhé je zmena kvality vnútra - duše, čo sa postupne začne prejavovať navonok. Sviatosti sú viac ako kameň mudrcov, alebo akýkoľvek elixír (,ktorý vymyslela ľudská fantázia a túžba po dokonalosti). Sviatosti plne rešpektujú tvoju slobodu, vlastnosti, povahu a schopnosti, a predsa ťa pripodobňujú Bohu, pod podmienkou ak ich správne prijímaš a chceš... Prijímaním sviatostí dovoľuješ Bohu, aby ťa stvárňoval v spolupráci s tebou na dokonalý Boží obraz (na svoju podobu).
Čo preto potrebuješ? 1. Pochopiť a uveriť, čo o nich hovorí Ježiš a Cirkev, ktorú ustanovil, aby chránila tento poklad a čerpala z neho. 2. Mať srdce pripravené pre ich prijatie. ( Stať sa hodným na ich prijatie.) 3. Spolupracovať s Bohom, ktorý ťa cez ne posilňuje, rozvíja a živí. (Ináč povedané: uveriť Bohu, poznávať ho, učiť sa mu rozumieť, odpovedať na jeho lásku, žiť svoj život s Ním.)
Len tak pre zaujímavosť, čo vieš o sviatostiach?
1) Všeobecne (Čo sú a načo sú...) Definícia sviatosti? Rozdelenie podľa dispozície prijímateľa? Rozdelenie podľa účinku? Tri prvky sviatosti? Prvotný vysluhovateľ?
2) Krst História – krst Jánov a Ježišov? Definícia sviatosti a jej účinky? Matéria a forma? Vysluhovateľ a prijímateľ krstu? Krst detí – podmienky? Kto môže byť krstným rodičom?
3) Birmovanie História? Definícia sviatosti a jej účinky? Priebeh slávenia birmovky? Matéria a forma? Vysluhovateľ a prijímateľ – podmienky? Kto môže byť birmovným rodičom?
4) Eucharistia História? Dva základné typy premien v prírode? Prepodstatnenie? Definícia sviatosti a jej účinky? Matéria a forma? Vysluhovateľ a prijímateľ – podmienky?
5) Sviatosť zmierenia História? Ustanovenie sviatosti – kedy, kto, ako? Definícia sviatosti a jej účinky? Matéria a forma? Vysluhovateľ a prijímateľ?
6) Schéma sviatosti zmierenia Vymenuj 6 bodov platnej a hodnej spovede a bližšie ich rozober. Čo sú to odpustky? Druhy odpustkov? Podmienky za získanie odpustkov?
7) Pomazanie chorých História? Definícia sviatosti a jej účinky? Matéria a forma? Vysluhovateľ a prijímateľ?
8) Posvätenie kňazstva História? Rozdelenie kňazstva? Definícia sviatosti a jej účinky? Matéria a forma? Vysluhovateľ a prijímateľ? Úlohy a právomoci jednotlivých stupňov kňazstva?
9) Manželstvo História? Definícia sviatosti a jej účinky? Matéria a forma? Vysluhovateľ a prijímateľ? Podmienky platnosti udelenia sviatosti manželstva? Dve podstatné vlastnosti manželstva?
Stručné odpovede:
Nižšie nájdeš odpovede (možno budeš mať ďalšie otázky... preto skús hľadať a pýtať sa ďalej):
1. Úvod do Sviatostí Definícia sviatostí: Sviatosti sú viditeľné znaky, ktoré ustanovil Ježiš Kristus, aby do ľudských duší privádzali neviditeľnú milosť Božiu.
Podľa dispozície prijímateľa sviatosti rozdeľujeme na: Sviatosti živých
Sviatosti živých sa prijímajú len s čistým srdcom („musím byť toho hoden“) teda v stave milosti posväcujúcej, a v duši človeka rozhojňujú Božiu milosť.
Sviatosti mŕtvych
Sviatosti mŕtvych prijíma predovšetkým ten, kto je duchovne mŕtvy – teda ten, kto sa nachádza v stave ťažkého hriechu ( v stave odlúčenia od Boha). Teda prvá úloha týchto sviatostí je duchovne človeka vzkriesiť - oživiť Božím životom - teda ,aby sme mali viac ako len to ľudské - pominuteľné. Sviatosti môže prijať len človek v stave pozemského putovania, čiže len človek fyzicky živý (žijúci) !!!
Podľa účinku sviatosti rozdeľujeme takto: 1. Iniciačné - začínajú v človeku život milosti a zveľaďujú ho.
2. Uzdravujúce - uzdravujú v človeku to, čo je choré na duši i na tele.
3. Spoločenské - sú určené pre službu spoločenstva.
Všetky sviatosti v sebe obsahujú tri prvky: Matéria + forma + vysluhovateľ. Matéria je to, čo je zmyslovo vnímateľné - možno to vidieť, počuť, nahmatať. Forma je to, slovná formula, skrze ktorú sa sviatosť udeľuje. Vysluhovateľ je to osoba, ktorá sviatosť vysluhuje s úmyslom konať, čo koná Cirkev.
Prvotným a hlavným vysluhovateľom všetkých sviatostí je Ježiš Kristus.
2. Krst História Krst, ktorý udeľoval Ján Krstiteľ neudeľoval milosť odpustenia hriechov, iba pozýval ľudí k pokániu. Po svojom zmŕtvychvstaní Ježiš zveruje apoštolom misijné poslanie s cieľom krstiť: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mne Otca, i Syna i Ducha Svätého“. (Mt 28,19-20) Definícia a účinky Je to prvá a najpotrebnejšia sviatosť. Bez krstu nemôžeme prijať ostatné sviatosti.
Matéria a forma Matériou je obmytie tela vodou. Formou pri sviatosti krstu sú slová vysluhovateľa pri obmytí krstenca: M. (meno krstenca), ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Vysluhovateľ krstu Riadny - je to osoba, ktorá prijala kňazské svätenie, čiže - biskup, kňaz a diakon. Mimoriadny - v núdzových prípadoch môže krstiť aj laik aj žena aj inoverec, pohan, či heretik (napr. nemocnice...) Musia však splniť 3 podmienky pre platnosť krstu: Prijímateľ krstu Krst je schopný platne prijať každý nepokrstený človek, a len človek, v stave pozemského putovania. (nie CD-čka
Krst detí – podmienky: 1. Aspoň jeden z rodičov alebo zákonných zástupcov s krstom súhlasil. 2. Musí byť nádej, že dieťa bude vychovávané v katolíckom náboženstve. Inak sa má obrad odložiť. 3. V nebezpečenstve smrti dieťaťa sa krstí toto dieťa dovolene aj bez súhlasu rodičov. 4. V prípade, že je pochybnosť, či bol niekto pokrstený, má sa krst udeliť podmienečne. Pred krstnú formu sa dodáva: „Ak si nebol krstený...“
Kto môže byť krstným rodičom? Každý krstenec má mať krstného rodiča. Môže byť jeden alebo dvaja (krstný otec a krstná matka). Nesmú to byť však vlastní rodičia krstenca.
1. Musí byť na to schopný a mať úmysel plniť túto úlohu. 2. Má mať zavŕšený 16-ty rok života. 3. Musí byť katolík, pobirmovaný, ktorý už prijal Eucharistiu a má viesť život primeraný viere a úlohe, ktorú prijal. 4. Nesmie mať uložený žiadny cirkevný trest. 5. Nesmie byť rodičom krstenca. 6. Nekatolík sa má pripustiť za krstného rodiča jedine spolu s katolíckym krstným rodičom a to iba ako svedok krstu.
3. Birmovanie História Ježiš prisľúbil apoštolom Ducha Svätého. Na desiaty deň po jeho Nanebovstúpení sa tento prísľub vyplnil. Na túto udalosť si spomíname na Turíce.
Slovo „BIRMOVANIE“ pochádza z latinského slova confirmatio a znamená posilnenie. Definícia: Birmovanie je sviatosť, v ktorej sa birmovanec skrze vkladanie rúk, mazanie a modlitbu, napĺňa Duchom Svätým k vnútornému posilneniu a odvážnemu vyznaniu viery. Účinky sviatosti birmovania: Jej účinok spočíva v osobitnom vyliati Ducha Svätého. Preto birmovanie prináša:
Priebeh slávenia sviatosti birmovania:
Biskup: „M. prijmi znak Daru Ducha Svätého.“
Matéria a forma Viditeľným znakom, čiže matériou sviatosti birmovania je krizmácia. Pod „krizmáciou „rozumieme položenie ruky biskupa na hlavu birmovanca a pomazanie krizmou na čele. Krizma - je olivový olej zmiešaný s balzamom a posvätený biskupom na Zelený štvrtok.
Formou sviatosti birmovania sú slová sprevádzajúce krizmáciu (vkladanie rúk a mazanie): „M., prijmi znak daru Ducha Svätého.“ Vysluhovateľ Riadny vysluhovateľ - Riadnym vysluhovateľom je biskup. Mimoriadny vysluhovateľ - Kňaz, so splnomocnením biskupa. (ak je napr. veľký počet birmovancov...)
Prijímateľ – podmienky: 1. Musí byť pokrstený, ale nepobirmovaný. 2. Musí byť v stave milosti, vhodne poučený a schopný obnoviť krstné sľuby.
Birmovný rodič
4. Eucharistia História Jej počiatok je pri Poslednej večeri, keď JK vzal chlieb, požehnal ho, lámal ho a dával učeníkom hovoriac: Toto je moje Telo... Potom vzal kalich s vínom dobrorečil a dal ho učeníkom hovoriac: Toto je moja Krv, Novej a večnej zmluvy... Dva základné typy premien v prírode a vo svete: 1. Premenia sa akcidenty (vonkajšie vlastnosti farba, tvar, chuť, ....), ale nemení sa podstata (to, čo je nositeľom tých vonkajších znakov – akcidentov). (Napr. účes u kaderníčky,... ale nezmení sa človek – nositeľ účesu...stále je to tá istá Katka J) 2. Premenia sa akcidenty aj podstata. (spracovanie potravy mikroorganizmami; kvasenie, hniloba, napr. mušt sa premení na víno, alebo víno na ocot je tam zmena chuti- akcidentu ale aj chemického zloženia -podstaty...) Prepodstatnenie Pri premenení Eucharistie ide o premenenie celej podstaty chleba na telo a vína na krv, bez toho, aby sa premenili akcidenty. Táto premena nemá v prírode obdobu. Celá podstata chleba a vína sa mení, ale akcidenty (vzhľad, chuť,...) ostávajú nezmenené. Kristus je prítomný celý a úplný pod jedným i druhým spôsobom a celý a úplný v každej ich viditeľnej časti, takže lámanie chleba Krista nedelí. Definícia Eucharistia je sviatosť, v ktorej Ježiš Kristus je opravdivo prítomný pod spôsobmi chleba a vína so svojím telom a krvou, aby sa obetoval nekrvavým spôsobom nebeskému Otcovi a veriacim sa dával za pokrm duše. Účinky 1. Zjednotenie s Kristom - prijímajúci dosiahne najužšie spojenie s Kristom, Veď Pán hovorí: „Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom“. 2. Zachováva, zveľaďuje a obnovuje život milosti prijatý v krste. 3. Zotiera všedné hriechy - závisí to od dispozície prijímateľa. 4. Chráni pred budúcimi smrteľnými hriechmi - čím väčšie pokroky robíme v priateľstve s Kristom, tým ťažšie sa od neho odlúčime smrteľným hriechom. Prijímanie Eucharistie u dospelých je nutné k spáse. Matéria a forma Chlieb - pšeničný nekvasený chlieb Víno - prírodné z viniča (nesladené, chemicky ani nijako neupravované)
Formou sviatosti Eucharistie sú ustanovujúce slová Krista pri premenení: „Toto je moje Telo,... toto je moja Krv,...“ Ustanovenie sviatosti Eucharistie je na Kristov príkaz - „Toto robte na moju pamiatku!“ Vysluhovateľ Riadnym vysluhovateľom premenenia je iba kňaz a biskup. Prijímateľ
5. Sviatosť zmierenia História V prvých storočiach Cirkvi existovalo tzv. verejné pokánie. Hriešnik za prítomnosti celého cirkevného spoločenstva vyznal svoj hriech. Nato mu biskup uložil pokánie, vložil na neho ruky, hriešnik si obliekol kajúce rúcho a hlavu si posýpal popolom. Pokánie mohlo trvať od 2 týždňov až do 10 rokov. Kajúcnici konajúci verejné pokánie boli zadelení do 4 tried: 1. Plačúci - cez bohoslužby stáli pri kostolných dverách a vchádzajúcich so slzami v očiach žiadali o príhovor. 2. Počúvajúci - bolo im dovolené zúčastňovať sa iba na bohoslužbe slova. 3. Kľačiaci - mohli už byť v kostole na celých bohoslužbách, ale museli kľačať. 4. Stojaci - mohli byť v chráme na bohoslužbách ako ostatní veriaci, ale nesmeli pristúpiť k svätému prijímaniu. V 7. storočí írski misionári, priniesli do Európy „súkromný“ spôsob pokánia – ako ho poznáme dnes. Ustanovenie sviatosti Sviatosť zmierenia ustanovil Ježiš Kristus po svojom vzkriesení, keď sa zjavil apoštolom a povedal im: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“
Definícia: Je to sviatosť, v ktorej Boh cez službu kňaza odpúšťa hriešnikovi hriechy, spáchané po krste, alebo od poslednej spovede. Účinky: 1. Zmierenie s Bohom - vlieva sa posväcujúca milosť a získava sa nárok na milosť pomáhajúcu 2. Zmierenie s Cirkvou - napráva a obnovuje bratské spoločenstvo 3. Pokoj duše - pokoj svedomia a veľká duchovná útecha 4. Znovuoživenie zásluh - zásluhy získané dobrými skutkami v stave milosti posväcujúcej sa ťažkým hriechom stratili, teraz znova ožívajú, prinavracajú sa. 5. Odpustenie večného trestu, ak sme si ho zaslúžili 6. Odpustenie dočasných trestov, aspoň ich časti
Matéria a forma Pri sviatosti zmierenia ide „kvázi“ matériu, pretože ju tvoria úkony kajúcnika: ľútosť, vyznanie hriechov a zadosťučinenie. Formou sviatosti zmierenia sú slová rozhrešenia (formula), ktorá sa používa v Latinskej cirkvi: Vysluhovateľ Vlastníkmi odpúšťajúcej moci Cirkvi vo sviatosti zmierenia sú jedine biskupi a kňazi. Spovedník je viazaný aj za cenu obetovania svojho života zachovať spovedné tajomstvo. Prijímateľ Sviatosť zmierenia môže prijať každý pokrstený človek, ktorý po prijatí krstu alebo od poslednej spovede upadol do ťažkého alebo aj ľahkého hriechu.
6. Schéma sviatosti zmierenia Sviatosť zmierenia pre platné a hodné vyslúženie musí obsahovať nasledovné časti: 1. Spytovanie svedomia 2. Ľútosť 3. Predsavzatie nehrešiť 4. Vyznanie hriechov 5. Sviatostné rozhrešenie 6. Zadosťučinenie
l. Spytovanie svedomia Spytovanie svedomia spočíva v tom, že rozmýšľam, aké hriechy som spáchal.
2. Ľútosť Je to „bolesť duše nad spáchanými hriechmi s predsavzatím viac nehrešiť“. Rozlišujeme 2 druhy ľútosti:
3. Predsavzatie Je pevné rozhodnutie človeka viac nehrešiť, vyhýbať sa hriechu a príležitostiam k hriechu.
4. Vyznanie hriechov Pri spovedi treba bezpodmienečne vyznať všetky ťažké (smrteľné) hriechy + ich počet, druh a okolnosti, a to po dôkladnom spytovaní svedomia, aj keby boli veľmi skryté. Ľahké hriechy nie je nevyhnutné vyznať, ale je to užitočné pre formáciu svedomia. Spovedať sa máme: úplne + úprimne + zreteľne
5. Sviatostné rozhrešenie Rozhrešenie spôsobuje odpustenie hriechov. Udeľuje sa len ústne a prítomným osobám (nemôže sa to konať cez telefón, e-mail...) Rozhrešenie pri sviatosti zmierenia kňaz odoprie, keď: - spovedajúci sa človek neľutuje svoje zlé skutky, - spovedajúci sa nechce, alebo nemá úmysel vykonať zadosťučinenie. 6. Zadosťučinenie Sú to kajúce skutky uložené kajúcnikovi pri sviatosti zmierenia na odčinenie dočasných trestov a večného trestu. Toto zadosťučinenie sa volá aj „pokánie“.
Pre tých, ktorí po krste upadli do ťažkého hriechu je sviatosť zmierenia nevyhnutná.
Čo sú odpustky? Je to odpustenie časných trestov za hriechy, ktorých vina už bola odpustená aj pred Cirkvou aj pred Bohom.
Odpustky rozoznávame: a) Čiastočné - odpúšťajú len časť trestov. Môžeme ich získať aj viackrát denne. b) Úplné - odpúšťajú všetky tresty. Môžeme ich získať len 1x za deň. Na získanie úplných (plnomocných) odpustkov je potrebné splniť 4 podmienky: Sviatosť zmierenia + Sväté prijímanie + Modlitba na úmysel svätého Otca + Má sa vylúčiť záľuba k akémukoľvek aj k všednému hriechu; Tieto podmienky sa viažu na Cirkvou predpísaný úkon (napr. návšteva pútnickeho miesta v určitom čase alebo návšteva cintorína v od 1.11. do 8.11., alebo modlitba svätého ruženca...)
7. Pomazanie chorých História Od 9. storočia sa zo sviatosti, ktorá prinavracala zdravie, stalo „Posledné pomazanie“. Tým, že ju prijímali ako poslednú sviatosť v živote človeka, bola chápaná ako sviatosť „zomierajúcich“ – teda akýsi rozsudok smrti. Aby sa tomu predišlo, po Druhom Vatikánskom koncile sa začala zdôrazňovať uzdravujúca funkcia sviatosti – preto sa zaužívalo pomenovanie = „Uzdravenie chorých“. To však tiež ľudia doviedli do extrému, kde vždy očakávali od tejto sviatosti automaticky telesné uzdravenie. Preto dnes zaužívaný termín pre túto sviatosť je: „Pomazanie chorých“. Definícia: Sviatosť pomazania chorých je sviatosť, v ktorej sa vážne chorému veriacemu skrze mazanie olejom a modlitbu kňaza, udeľuje Božia milosť na spásu duše a často aj prirodzené zdravie tela.
Účinky sviatosti:
Matéria a forma: Matériou sviatosti pomazania chorých je olej, pomazanie olejom a vkladanie rúk. Forma spočíva v slovách sviatostnej formuly, ktorá sprevádza pomazanie: Týmto svätým pomazaním... Mazanie čela a rúk znamená, že sa sviatosť vzťahuje na človeka v jeho celistvosti ako mysliacu a konajúcu bytosť (hlava = rozum, ruky = činy).
Vysluhovateľ Vysluhovať sviatosť pomazania chorých platne a dovolene môže kňaz a biskup.
Prijímateľ
8. Posvätenie kňazstva História Pôvod novozákonného, kňazstva nájdeme v SZ, keď čítame o prvých obetách Bohu. Obetu Bohu prinášali už synovia Kain a Ábel. Ďalej je to obeta Noeho, ktorý ju priniesol Bohu ako poďakovanie po potope na hore Ararat. Potom nasledovali obety Abraháma a záhadného salemského kráľa a kňaza Melchizedecha, ktorý prvýkrát obetoval chlieb a víno a ďalšie iné obety. Prvým veľkňazom Boha Izraela bol z Pánovej vôle určený Mojžišov brat Áron. Rozdelenie kňazstva 1. Sviatostné kňazstvo sa menuje aj „služobné“. Vyššie stupne kňazstva – sviatostné: a) diakonát - diakon b) presbyterát - kňaz c) episkopát - biskup
2. Všeobecné kňazstvo – je vlastne laický stav. Laik = človek, ktorý neprijal kňazské svätenie v žiadnom stupni.
Definícia a účinky Je to sviatosť, v ktorej sa pokrstenému mužovi skrze vkladanie rúk a modlitbu biskupa udeľuje duchovná moc a milosť pre svoj úrad. Účinky:
Matéria a forma: Matériou diakonskej, kňazskej a biskupskej vysviacky je vkladanie rúk biskupa na hlavu prijímateľa svätenia, skrze fyzický dotyk rúk. Forma diakonskej, kňazskej a biskupskej vysviacky je v slovách (konsekračná modlitba), ktoré bližšie určujú vkladanie rúk biskupa.
Vysluhovateľ a prijímateľ Právo a moc vysluhovať všetky tri svätenia patrí výlučne biskupovi. Platne môže sviatosť kňazstva prijať jedine pokrstený muž.
Úlohy a právomoci jednotlivých stupňov kňazstva: D I A K O N Môže: krstí, číta pri svätej omši Evanjelium, prednáša homíliu, rozdáva Eucharistiu, posluhuje pri slávení Eucharistie, sobáši, pochováva, predsedá rôznym pobožnostiam, vysluhuje sväteniny. Nemôže: spovedať, slúžiť svätú omšu, premieňať Eucharistiu, birmovať, vysluhovať sviatosť kňazstva (diakonov, kňazov a biskupov) a pomazanie chorých. K Ň A Z Môže: Vykonáva všetko to čo diakon + navyše: Nemôže: Byť riadnym vysluhovateľom sviatosti birmovania a nemôže udeľovať sviatosť kňazstva (diakon, kňaz a biskup). B I S K U P V biskupovi je obsiahnutá plnosť kňazstva, plnosť apoštolskej právomoci. Vysluhuje všetky sviatosti, sväteniny a náboženské úkony.
9. Manželstvo História Sväté písmo tvrdí, že muž a žena sú stvorení jeden pre druhého: „Nie je dobre byť človekovi samému“. Manželstvo má božský pôvod. Neustanovil ho človek, ale Boh. Sám Pán Ježiš potvrdzuje, že to znamená trvalú jednotu životov obidvoch, keď pripomína, aký bol „od začiatku“ Stvoriteľov plán: „A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo“ (Mt 19,6). Manželstvo je dobrovoľné partnerstvo muža a ženy na celý život.
Definícia: Je to manželská zmluva, ktorou muž a žena vytvárajú medzi sebou celoživotné nerozlučiteľné spoločenstvo, zamerané na dobro manželov, a na plodenie a výchovu detí. Kristus ju povýšil medzi pokrstenými na sviatosť. Účinky sviatosti manželstva:
Matéria a forma: Vonkajším znakom sviatosti manželstva – matériou – je vyslovený manželský súhlas (sľub). Formou sviatosti manželstva je vzájomné akceptovanie (prijatie) manželského súhlasu pred zástupcom Cirkvi a dvoma svedkami.
Vysluhovateľ a prijímateľ: Manželstvo je jedinou sviatosťou, kde tí, ktorí prijímajú sviatosť manželstva, navzájom si ju sami aj vysluhujú. Je to z dôvodu, že podstatou sviatosti manželstva je výlučne manželská zmluva (vzájomný sľub). Jeden vysluhuje sviatosť druhému, kým druhý ju svojím súhlasom prijíma.
Podmienky platnosti udelenia a prijatia sviatosti manželstva:
Podstatné vlastnosti manželstva: 1. Nerozlučiteľnosť - manželský zväzok je celoživotné spoločenstvo muža a ženy. 2. Jednota - je vlastnosťou, ktorá spočíva v jednoženstve a jednomužstve. |
)