V sobotu 15. januára sa uskutočnil ďalší z celodenných kurzov pre všetky ročníky SŠA. Po roku sme sa opätovne vybrali do susedného Česka, presnejšie do Brna. Tentokrát to bolo saleziánske stredisko Líšeň, inak nazývané aj Salesko.

Ráno sme sa stretli na vlakovej stanici s ešte trocha zalepenými očami. Pred vystupovaním z vlaku sme dostali podrobné inštrukcie programu. Šestnásťčlenná posádka animátorov bola rozdelená do 3 skupín. S mapou mesta sme sa potom vybrali hľadať odkazy, ktoré nás mali priviesť k mimozemšťanskému teleportu. Ten sa nachádzal v kameňolome na kraji Brna. Našu skupinu k nemu priviedol veľmi milý pán, ktorý tvrdil, že radšej pôjde s nami, ako by mal byť doma so svojou svokrou, lebo v Čechách sa hovorí, že: „Tchýňe a uzený jsou najlepší studeny.“

K teleportu sme sa dostali všetky skupiny. Bol to symbol SŠA spravený z kameňov s povzbudzujúcim odkazom:

„Ak ty spomalíš, oni ostanú stáť.
Ak sa ty znechutíš, im ovisnú ruky.
Ak ty napreduješ, oni budú bežať.
Ak ty ponúkneš ruku, oni dajú život.
Ak sa ty modlíš, oni budú svätí.“

Na obed sme sa aj s piatimi školiteľmi dostavili do saleziánskeho strediska Salesko. Privítal nás salezián Pavel, ktorý nám poukazoval ich stredisko, ktoré je vcelku nové a má ihriská, telocvičňu, tanečnú miestnosť, hudobnú miestnosť, kaplnku, učebne, hospodu, výťahy, šatne a veľa iných zaujímavých miestností. Toto stredisko ponúka mladým, dokonca aj školám veľmi veľa táborov a aktivít. My sme sa u nich ešte zahrali, mali svätú omšu a vybrali sa domov.

Z tohto kurzu SŠA odchádzame nielen so zážitkami, ale aj s nápadmi na zlepšovanie nášho oratka a aktivít, ktoré v ňom prebiehajú.

Ama Laciaková