V jeden, relatívne teplý, „marcový” deň sa na dvore oratka zhluklo kopec vysmiatych decák s taškami, kuframi a inou batožinou. Niektorých priviezli rodičia, aby získali od animátorov posledné informácie, a dôležité fakty o svojich ratolestiach pripomenuli. Odchádzame na birmovanecké sústredenie.

Víkendové stretnutie s Bohom a o Bohu začíname sv. omšou. Bolo jasné, že náš to bude stáť veľa, ale, že nás to bude stáť naše mobily... tak to je už trochu prehnane?!?!? Éterom letia SMS-ky „berú nám mobily, ozvem sa v nedeľu!“ Tichý truc, oduté ústa, neveriace pohľady, hysterické výstupy. A predsa sa obetné košíky pred oltárom plnia malými, ale mocnými otrokármi. Čo sa však stalo neskôr presvedčilo mnohých o zmysle poslušnosti. Cez otvorené okno (izbu bolo ASI treba vyvetrať...) sa do nášho bezpečného hniezda dostávajú zlodeji... Aj vďaka spolupráci s políciou sa celý prípad uzatvára už v nedeľu, jeden z páchateľov sa dokonca prišiel osobne ospravedlniť a tým mnohým nám spôsobil výčitky o urýchlených súdoch.

Kto sa v našej farnosti už pripravoval na sviatosť birmovania vie, kto ešte nie, má sa na čo tešiť. Celý víkend sme sa krútili a motali okolo tajomstiev veľkej noci. Modlili sme sa krížovú cestu na cintoríne a v priľahlom okolí, debatovali sme o odpúšťaní a obete, 3liapali sme si do svedomia a vyvodzovali z toho dôsledky na sviatosti zmierenia, adorovali sme a uprostred noci sme boli prebudení, aby sme zistili, že hľadať „živého medzi mŕtvymi“ je hlúposť...

Po víkende sme sa vrátili do bezpečí našich domovov, kde nás nevyháňajú do noci, nenútia nás modliť sa na cintoríne a hlavne nám neberú mobily. A tím animátorov dúfa, že sme sa vrátili aj trochu zmenení, lepší, viac chápajúci, dospelejší vo viere a zaľúbení do Ježiša.