Téma deviatnika: Don Bosco - kňaz, ktorý poznal silu sviatosti zmierenia a videl jej zázraky v chlapcoch, o ktorých sa staral.

(... ak máš čisté srdce, Boh má možnosť konať v tvojom živote aj zázraky.)

Tento deviatnik má na každý deň dve rovnaké časti:

1.) vzbudenie si úmyslu, na ktorý chceš obetovať túto pobožnosť a 2.) modlitba k Don Boscovi;

a dve aktualizované časti:

3.) príbeh, alebo téma na každý deň a 4.) nejaké predsavzatie na daný deň, ktoré si môžeš vytvoriť podľa návrhu.

Nájdi si dobrý úmysel:

Za čo chceš obetovať tento deviatnik?

Pán Ťa pozýva, aby si prežil dobrý a pravdivý život. Máš sa rozvíjať tak, aby si vedel odpovedať na Božiu lásku a aby si ju vedel šíriť slovom i skutkom tam, kde si.

Čo potrebuješ Ty, alebo Tvoji blízki najviac, aby sa to podarilo?

Modlitba k sv. Don Boscovi

Svätý Ján Bosco, otec a učiteľ mládeže, ty si toľko pracoval pre spásu duší; buď nám vodcom, aby sme hľadali svoje duševné dobro a spásu blížneho. Pomáhaj nám plniť si dobre svoje povinnosti, premáhať náruživosti a ľudské ohľady. Nauč nás milovať Sviatostného Spasiteľa, Pannu Máriu Pomocnicu a Svätého otca, rímskeho pápeža. Vypros nám šťastnú hodinu smrti, aby sme prišli k tebe do neba. Amen.

Téma na 1. deň (22.1.2010 - piatok):

Dominik Sávio v škole don Bosca (Dobrá svätá spoveď je podmienkou pre šťastný život.)

Don Bosco píše o Dominikovi Sáviovi: „Vybral si spovedníka, ktorého sa potom držal celý čas, čo býval s nami. Aby si kňaz mohol vytvoriť úsudok o jeho svedomí, chcel si vykonať generálnu svätú spoveď. Potom sa spovedával každé dva týždne i každých osem dní....“

Na záver životopisu Dominika Sávia, píše: „Uplatňujme aj my časté pristupovanie k sviatosti zmierenia. Spoveď bola oporou jeho čnostného života, tak isto aj spoľahlivým vodcom, ktorý ho priviedol k záveru pozemského života k sláve. ... Nezabudnime si spomenúť aj na minulé  sv. spovede, či sme niečo nezabudli... ak by čosi nebolo v poriadku, hneď to napravme. Zdá sa mi, že táto sviatosť je najlepším prostriedkom, ako prežiť šťastný život uprostred rôznych protivenstiev. Na jeho konci aj my uvidíme približovať sa moment smrti. Vtedy s radostnou tvárou a s pokojom v srdci pôjdeme v ústrety nášmu Pánu Ježišovi Kristovi, ktorý nás láskavo prijme a bude súdiť podľa veľkého milosrdenstva a privedie nás z tohto života do večného šťastia...“

Návrh na predsavzatie:

Čo považuješ za šťastné prostriedky pre život? Ako vnímaš sv. spoveď? Môžeš pre to niečo urobiť, aby Ti bola užitočnejším prostriedkom? Môžeš poprosiť Dominika Sávia a Don Bosca o pomoc pri hľadaní odpovedí.

Téma na 2. deň (23.1.2010 - sobota):

Don Bosco spovedá Miška Magoneho.    (čisté svedomie je základom pre radosť)

Miško bol polosirota. Vyrastal na ulici a mal na to, aby bol z neho poriadny galgan alebo...

Don Bosco ho prijal do oratória, kde sa to zmenilo dobrým smerom.

V jeho životopise, ktorý napísal don Bosco čítame, že Miško bol chlapec, ktorý mal radosť z pohybu, hry, súťaží, ale po čase ho to prestalo tešiť. Začal byť zamyslený a hrať sa šiel len keď ho niekto zavolal. To si všimol aj jeho kamarát („anjel strážca“), ktorý ho mal v oratóriu na starosti. Poradil mu, že ak chce byť veselý, mal by ísť na sv. spoveď ako to robia aj ostatní. Keď to Miško počul, rozplakal sa.

Aj don Bosco si všimol, že s Miškom nie je niečo v poriadku. Tušil, že v Miškovom svedomí čosi je, s čím si nevie dať rady. Mnohým sa stáva, že majú strach vyznať svoje hriechy jednak z hanby, alebo z toho, že stratia dobré meno u spovedníka, alebo jednoducho nevedia, ako to majú povedať.

Od Miška dostal na začiatku len jednu odpoveď: „mám nepokojné svedomie.“

Na to mu don Bosco: „To stačí. Už viem všetko. Iba toto slovíčko som čakal, aby som Ti mohol povedať ostatné. Nateraz Ti nejdem vstupovať do svedomia, len ti poradím, ako sa dá tvoja vec napraviť. Počuj, ak bolo tvoje svedomie v minulosti pokojné, priprav sa na dobrú svätú spoveď len z toho, čoho si sa dopustil od minulej sv. spovede. Ale ak si niečo zo strachu alebo z iných pohnútok zamlčal, vtedy sa začni spovedať od tej spovede, o ktorej si si istý, že si ju dobre vykonal a vyspovedaj sa zo všetkého, čo ťa trápi.“

- „Práve v tom je problém, ako sa môžem rozpomenúť na všetko, čoho som sa dopustil pred niekoľkými rokmi?“

„Môžeš to urobiť celkom jednoducho. Spovedníkovi povieš iba toľko, že si potrebuješ dať do poriadku niečo zo svojej minulosti. On ti pomôže otázkami tak, že ti nezostane nič iné, len hovoriť áno alebo nie a ako často si to, či ono urobil.“

Miško mal šťastie, že nezačal prípravu odkladať, lebo to len situáciu sťažuje. Vyspovedal sa ešte v ten večer.

Na záver sa Miško spýtal spovedníka: „Myslíte, že Pán Boh mi odpustil všetky hriechy? Keby som zomrel v túto noc, bol by som spasený?“

- „Buď spokojný. Boh, ktorý vo svojom milosrdenstve tak dlho čakal a dal ti čas, aby si sa dobre vyspovedal, určite ti odpustil všetky hriechy. A keby ťa podľa svojich vznešených plánov povolal tejto noci do večnosti, bol by si spasený.“

„Aký som šťastný! Povzdychol Miško a radostný i dojatý sa pobral na odpočinok.

  Skutočne, aké šťastie je, keď vieme, že nám odpustil Boh, že máme spovedníka, ktorý nám môže sprostredkovať takého odpustenie. Je to radosť zo skutočnej slobody.

Spovedník je otcom i priateľom duše človeka. Vie, že nesmie vyzradiť spovedné tajomstvo ani vtedy, keby mu išlo o život.

Návrh na predsavzatie:

Bez slobody neviem mať druhých rád  a neviem ani dobre žiť. Kedy som zacítil skutočnú radosť zo skutočnej slobody? Ako si ju chránim? Čo preto urobím, aby som sa mohol rozvíjať v slobode?

Téma na 3. deň (24.1. 2010 - nedeľa)

Dôležitosť generálnej svätej spovede a potreba stáleho spovedníka.

(Don Bosco a príbeh Františka Besucca.)

František bol pastierik z Álp. Keď prišiel do oratória, tak bolo vidieť, že je dobre pripravený z domu. Mal dobré správanie a bol veľmi horlivý v pristupovaní k sviatosti zmierenia i k Eucharistii. Mal trinásť rokov, bol teda mladý, zbožný a chcel študovať, aby sa mohol stať kňazom. Mal veľmi silnú vôľu. Uvedomoval si, že ak si chce dobre plniť povinnosti a dobre čerpať zo sviatostí, je dobré z času načas urobiť si generálnu svätú spoveď (sv. spoveď „od malička“ alebo od poslednej generálnej sv. spovede). Vedel, že takto ho spovedník bude lepšie poznať a ľahšie mu poradí, ako žiť lepšie, aby si spasil dušu.

Generálna svätá spoveď sa odporúča tým, ktorí chcú rásť vo viere za pomoci stáleho spovedníka a chcú urobiť dôležité rozhodnutie na ceste za svojim povolaním. Tu nejde iba o nápravu minulosti, ale aj o budúcnosť. Ide tu o spoznanie najčastejších pokleskov, odhalenie pokušení a príležitostí, ktoré nás robia slabými, aby sme s pomocou  spovedníka našli primerané kroky (predsavzatia), ako sa dostať z toho von.

Generálna svätá spoveď je vhodná aj na sklonku života. Toto je však veľký dar. Totiž človek často vôbec nemyslí na svoju poslednú hodinu života a preto sa veľmi často stáva, že do večnosti ide s veľkým bremenom.

Túto milosť si môžeme vyprosiť aj múdrym rozhodnutím: Čím skôr sa starať o svoju dušu a mať stáleho spovedníka, s ktorým sa radíme v dôležitých rozhodnutiach a veciach svedomia.

Don Bosco radil svojim chlapcom, aby sa spovedávali často a mali svojho stáleho spovedníka, no nikdy ich do toho nenútil, aby sa v tejto veci cítili slobodní.

František Besucco bol v oratóriu päť mesiacov, čo boli aj jeho posledné chvíle života. Vážne ochorel a po piatich dňoch si chcel urobiť generálnu svätú spoveď. Bola mu však odopretá, lebo si ju vykonal len pred nedávnom. Mohol sa však vyspovedať. Veľmi dobre sa pripravil a ako píše don Bosco, bol po nej veľmi veselý. Večer sa ho opýtal, čo by chcel odkázať svojim blízkym. „Ach, povedzte všetkým, nech sa za mňa modlia, aby som mal krátky očistec.“

- „A čo odkazuješ svojim spolužiakom?“

„Povedzte im, aby sa vystríhali pohoršení a vždy sa dobre spovedali.“

Don Bosco bol veľmi prekvapený s akým pokojom zavŕšil František svoj život.

Návrh na predsavzatie:

Skús prežiť tento deň, ako keby mal byť posledný v tvojom živote.

Pomôcka: Skúškou správnosti, či si to zvládol je pokoj, radosť a pravda v tvojej duši.

Môžeš porozmýšľať, či má tvoj spovedník šancu porozumieť tvojej duši z tvojich spovedí a rozhovorov, aby ti mohol pomôcť v napredovaní.

Téma na 4. deň (25.1. 2010 pondelok)

Dôvera voči spovedníkovi uľahčuje úprimnosť vyznania.

Príbeh: Don Bosco spovedá Františka Piccola (budúceho saleziána, ktorého na Sicílii neskôr volali „otcom všetkých sicílskych sirôt“.)

V oratóriu bolo veľa chlapcov a málo chleba. Hlad a chudoba bola súčasťou ich života. V jedno popoludnie v čase olovrantu prišli dvaja pekári a doniesli štyri veľké koše nakrájaného chleba. „Len po jednom!“ kričali. František si všimol, že niektorí kamaráti si vzali krajec, skryli si ho pod kabát a znovu sa postavili do radu. Takto sa dostali k dvom, alebo trom krajcom, bez toho, aby si to iní všimli.

„Aj u mňa“, spomínal neskoršie František, „zvíťazila chuť a podľahol som jej. Ukradol som dva krajce a hltavo som ich zjedol. Ale čoskoro sa ohlásilo svedomie. Kradol som. Ako zajtra pôjdem na prijímanie? Mojim spovedníkom bol don Bosco. Viem, ako by som ho zarmútil, keby sa dozvedel, že som kradol. Čo som mal robiť? Ani nie tak z hanby, ako skôr z túžby nezarmútiť don Bosca, som sa vytratil cez kostolnú bránu a rozbehol som sa do kostola Panny Márie Potešiteľky. Vošiel som do tmavého kúta, vybral som si najskrytejšiu spovedelnicu a začal som vyznávať: „Prišiel som sa vyspovedať sem, lebo sa hanbím priznať don Boscovi.“ Toto som ani nemusel vravieť, ale bol som naučený byť úprimný a pokladal som to za dôležité. Spoza mriežky sa ozvalo: „Len pokoje pokračuj, don Bosco sa to niekdy nedozvie.“ Bol to hlas don Bosca! Bože môj! Oblial ma studený pot. Ako mohol byť don Bosco v tom kostole, veď bol predsa v oratóriu?! Zázrak? Nie, don Bosco tu spovedával pravidelne a ja som narazil práve naňho, hoci práve jemu som sa chcel vyhnúť.

„Len hovor, synku, čo sa ti stalo?“ Triasol som sa ako osika. „Ukradol som dva krajce chleba.“ „A nebolo ti od nich zle?“ „Nie.“ „Tak už sa netráp. Bol si hladný?“ „Áno“ „Hlad po chlebe a smäd po vode je dobrý hlad a dobrý smäd. Počuj, keď budeš niekedy niečo potrebovať, len sa obráť na don Bosca. Dá ti toľko chleba, koľko len budeš chcieť. Ale dobre si zapamätaj, don Bosco si váži viac tvoju úprimnosť a dôveru, ako keby si sa považoval za nevinného. Keď sa mu zo všetkým zdôveríš, bude ti môcť pomôcť. So svojou nevinnosťou by si sa mohol pošmyknúť a padnúť a nik by ti nepodal ruku. Bohatstvom dona Bosca je úprimnosť a dôvera jeho chlapcov. Nikdy na to, František, nezabudni.“

Byť dobrým, neznamená nedopustiť sa ničoho zlého. Bohužiaľ, všetci sme hriešni. Byť dobrým, znamená mať vôľu polepšiť sa. Spovedník sa pozerá na túto vôľu a nediví sa vašim skutkom. Naopak, teší sa z dôvery a z ochoty, že chceme zvíťaziť nad diablom, žiť v posväcujúcej milosti a napredovať v čnosti.

Návrh na predsavzatie:

Úcta, dôvera a úprimnosť závisia od seba. Skús si všimnúť, ako je to s týmito vlastnosťami v tvojom živote a ako to je pri tvojich spovediach. Skús tieto vlastnosti dnes aspoň trocha ukázať, aby mohli rásť.

Téma na 5. deň (26.1. 2010 utorok)

Téma: Formovanie svedomia mladých a rozlišovanie povolania v sviatosti zmierenia.

Príbeh Alojza Orioneho. (Salezián vyhlásený za svätého v roku 2004.)

Asi dva roky pred don Boscovou smrťou prišiel do oratória Alojz Orione.  Vtedy don Bosco  už veľmi nevládal, ale pracoval, ako sa len dalo. Snažil sa byť k dispozícii aspoň pre niektorých saleziánov a aspoň raz týždenne pre chlapcov, ktorí prejavovali záujem o duchovné povolanie.

Alojz bol najprv u františkánov. Bol však donútený opustiť kláštor, lebo veľmi vážne ochorel a vyzeralo to tak, že prišiel jeho koniec. Nakoniec sa ale uzdravil a potom si našiel cestu do don  Boscovho oratória. Mal veľmi citlivé svedomie a keď sa mu dostala príležitosť, aby mohol ísť k don Boscovi na sviatosť zmierenia, tak sa snažil veľmi dobre pripraviť. Napísal dva zošity hriechov. Opísal skoro všetko, čo našiel vo vtedajších spovedných zrkadlách. Cítil sa vinný zo všetkého, okrem vraždy.

Prišiel k don Boscovi a začal sa spovedať. Čítal, čo mal napísané. Čítal stranu za stranou, pričom  vnímal na sebe zvláštny, láskavý pohľad don Bosca. Keď dočítal prvý zošit don Bosco sa ho spýtal: „Dobre, dobre, máš ešte niečo?“ Alojz odpovedal: „Mám ešte jeden zošit.“ „Nechaj ich u mňa.“ Zobral tie zošity a roztrhal ich. Potom ešte povedal pár vecí, ktoré boli v zošite, ale neboli prečítané. Tie mohol vedieť iba dobrý Pán Boh... a don Bosco, ktorému dal dar vidieť do srdca človeka. Potom dodal: „Oľutuj to a nevracaj sa k tomu. Nemysli viac na tie veci, malé alebo veľké, ktoré sa ti mohli stať. Buď veselý!“ Vtedy Orione vstal a s presvedčením o don Boscovom nadprirodzenom dare odišiel zo spovedelnice s takou radosťou, akú ešte nezažil.

Don Bosco vedel vycítiť, na akej úrovni je svedomie človeka, ktorý sa u neho spovedal. Dokonca vedel dopovedať aj hriechy svojho penitenta. Službu spovedníka vykonával veľmi rád. Vedel aké je dôležité sprevádzať mladého človeka pri formovaní si svedomia, aby nezostalo necitlivé a tiež, aby nebolo ani príliš úzkostlivé. Pri formovaní svedomia sú veľmi vplyvní rodičia, kamaráti a prostredie, v ktorom sme. To však nie je všetko. Aby sme si správne formovali svedomie potrebujeme mať živý vzťah s Božím slovom a dobrého kňaza spovedníka, ktorý nás vie citlivo viesť pri objavovaní Božej cesty  - povolania.

Návrh na predsavzatie:

Poďakujem sa za dar odpustenia a sprevádzania prostredníctvom spovedníka.

Pomodlím sa za kňazov, aby mohli byť dobrými spovedníkmi. A tiež za to, aby sa ľudia radi a dobre spovedali.

Téma na 6. deň (27.1. 2010 streda)

Dobrodenie z častej spovede

Príbeh: Don Bosco spovedá 17 ročného chlapca.

Jeden z don Boscových chovancov spomínal na jeden silný zážitok z obdobia, keď chodieval do oratória a mal sedemnásť rokov. Spomínal, ako vášnivo sa zapájal do všetkého, čo sa v oratóriu dialo. Bolo to jedno, či to bola hra, spev alebo modlitba. Všetko ho bavilo. Mal len jednu vec, ktorú dovtedy neurobil. Nepristúpil k sviatosti zmierenia. Nemal žiaden motív a po čase ani odvahu. Don Bosco ho niekoľkokrát pozval, aby prežil svoju Veľkú Noc ( svoje zmŕtvychvstanie). On sľúbil, že pôjde, ale potom slovo nedodržal.

V jednu nedeľu hral naplno jednu hru. Bol od radosti celý bez seba. Don Bosco si ho znova všimol, zavolal ho a nečakane sa ho opýtal.

„Pomohol by si mi v jednej súrnej veci?“

„S najväčšou radosťou! Ako?“

„Možno ťa to bude stáť trochu námahy.“

„Na tom nezáleží, urobím hocičo, som dosť silný.“

„Poď teda so mnou do kostola!“

A spokojný, že môžem poslúžiť don Boscovi, hneď som zanechal hru a chcel som ho nasledovať len tak, ako som bol v košeli.

„Takto nie“, povedal don Bosco. „Daj si vestu.“

Hneď som si ju obliekol. Don Bosco išiel popredu a ja som ho nasledoval až do sakristie. Myslel som si, že tam bude nejaké vec, ktorú treba preniesť.

„Poď so mnou na chór“, pokračoval don Bosco.

„Idem“, odvetil som. Priviedol ma pred kľačadlo. Keďže som nepochopil o čo ide, uchopil som ten kus nábytku, aby som ho preniesol.

„Nechaj, nechaj ho!“ opakoval don Bosco a smial sa.

„A čo chcete, aby som urobil?“

„Chcem, aby si sa vyspovedal.“

„Dobre. Ale kedy?“

„Teraz!“

„Teraz nie som pripravený.“

„Viem, že nie si pripravený, ale dám ti čas. Ja sa pomodlím časť breviára a ta sa potom vyspovedáš, ako si mi viackrát sľúbil.“

„Ak sa vám takto páči, rád sa pripravím a nebudem sa viac vyhýbať spovedi. Práve to veľmi potrebujem.“

Urobil dobre, že ma nachytal týmto spôsobom, inak by som kvôli obavám z kamarátov nebol prišiel.

Kým sa don Bosco modlil breviár, pripravil som sa a potom som sa vyspovedal s takou ľahkosťou, akú som neočakával, pretože môj láskavý spovedník mi zázračne pomohol múdrymi otázkami. Po spovedi som si vykonal zadosťučinenie, nábožne som sa poďakoval a bežal som sa znovu zapojiť do živej rekreácie. Od toho dňa som nemal odpor k sv. spovedi, naopak, zakúšal som veľkú radosť  zakaždým, keď som mohol pristúpiť k tejto Božej sviatosti . Odvtedy som chodil často.“

Častá svätá spoveď je veľkým dobrodením pre dušu človeka. Mnohí ju však odkladajú z lenivosti, z ľudských ohľadov, z obavy pred kamarátmi... a tým dávajú možnosť zlozvykom a nerestiam, aby sa v duši zakorenili a odčerpávali z nej silu potrebnú pre priateľstvo s Bohom a ľuďmi. Ak cítiš, že v tebe rastie prílišná citlivosť na seba, egoizmus a nevládzeš rozvíjať dobrý vzťah s Bohom a s ľuďmi, tak ti určite chýba pravidelná a častá sv. spoveď. Táto sviatosť zastavuje únik síl a vlieva do duše pokoj a radosť, ktoré sú veľmi dôležité na to, aby si trochu vedel zabudnúť na seba a viac myslieť na potreby iných a mal viac priestoru a sily objavovať Boží plán s tebou.

Čo sa týka intervalov sv. spovede, nemali by byť častejšie ako raz za osem dní. Ten čas je potrebný na to, aby si bol dôsledný v splnení úkonu kajúcnosti a predsavzatia. Výnimkou je, keď potrebuješ vykoreniť nejakú neresť a potrebuješ sa oslobodiť od vážneho zlozvyku. Dohodni sa však so spovedníkom. Sviatosť zmierenia Ťa očisťuje, dáva Ti silu, aby si bol odolnejší pred zlom a zároveň Ti dáva silu k tomu, aby si sa rozvíjal v potrebnej čnosti. Vedie Ťa k tomu, aby si s Bohom mal jasnejší vzťah.

Pravidelná sviatosť zmierenia (častá) je veľmi vhodná na prekonávanie krízy – najmä u dospievajúcich.

Návrh na predsavzatie:

Ako často by som sa mal spovedať?  Ako využívam silu zo svätej spovede na polepšenie sa. Viem si okrem zadosťučinenia ustrážiť aj konkrétne predsavzatie a vykonať ho do ďalšej sv. spovede?

Skúsim si na dnes dať nejaké konkrétne predsavzatie, ktoré mi pomôže zlepšiť sa v konkrétnej veci, z ktorej sa stále spovedám.

Téma na 7. deň  (28.1. 2010 štvrtok)

Príbeh: Don Bosco spovedá v sne svojich chlapcov

Ak máte niekoho radi a chcete mu pomôcť a neviete ako, môže sa vám o tom začať aj snívať. Don Bosco často v noci sníval o tom, ako pomôcť chlapcom vyhrať nad tým, čo ich ničilo. Mnohí boli presvedčení, že to neboli obyčajné sny hľadajúceho človeka, ale videnia, pomocou ktorých dostával odpovede z neba. Jedna z najbolestnejších vecí pre don Bosca bola tá, že mnohých nevedel zachrániť... Svojim chlapcom vyrozprával sen, ktorý ukazuje možnosť záchrany:

„Snívalo sa mi, že sa nachádzam v kostole uprostred chlapcov, ktorí sa pripravovali na spoveď. Bolo ich nesmierne množstvo a obliehali moju spovednicu pod kazateľnicou. Začal som spovedať, ale keď som videl, že sú toľkí, vstal som a išiel som do sakristie hľadať nejakého kňaza, aby mi pomohol. Tu som zbadal, že niektorí chlapci  mali na krku povraz, ktorý im sťahoval hrdlo.

„Načo máte ten povraz?“ opýtal som sa ich. „Zhoďte ho.“ Oni neodpovedali a nechápavo na mňa hľadeli. „Hej, zhoď ten povraz!“ Chlapec ma chcel poslúchnuť, no potom riekol: „Nemôžem ho zhodiť, lebo mi ho ktosi drží vzadu.“ Pozorne som sa pozrel na to množstvo chlapcov a zdalo sa mi, že za chrbtom im vyčnievajú dlhé rohy. Pristúpil som bližšie, aby som lepšie videl. Obišiel som najbližšieho a zahliadol som škaredé zviera s hnusným rypákom. Podobalo sa kocúrovi s dlhými rohami a držalo tú slučku. Skrývalo pysk medzi dlabami a krčilo sa, aby ho nebolo vidieť. Spýtal som sa aj zvieraťa, ale prikrčilo sa ešte väčšmi.  Tu som povedal chlapcovi, aby bežal do sakristie a doniesol kanvicu svätenej vody. Medzitým som si všimol, že každý chlapec má za chrbtom podobného nemilého služobníka. Chytil som kropeničku a opýtal som sa tých kocúrov:

„Povedz mi, kto si?“

Zviera na mňa pozrelo, roztvorilo tlamu, vyplazilo jazyk a začalo ceriť zuby, akoby sa chcelo na mňa vrhnúť.

„Zaraz mi povedz, šelma, čo tu robíš?!“ Ja sa ťa nebojím! Pozri sa, touto vodou ťa poriadne umyjem.“ Zviera na mňa zdesene uprelo zrak. Dôkladne som si ho obzrel a videl som, že v ruke drží tri slučky.

„Čo znamenajú?“ skríkol som. „Ty to nevieš? Týmito troma slučkami škrtím chlapcov, aby sa zle spovedali. Pomocou nich privádzam do záhuby ďalšie desiatky ľudského pokolenia.“

„Ako?“

„Ach nie, nepoviem ti to! Vyzradil by si to chlapcom!“

„Chcem vedieť, čo znamenajú tieto tri slučky! Hovor, lebo ťa pokropím svätenou vodou.“

„Prosím ťa pošli ma do pekla, ale nelej na mňa svätenú vodu!“

„Hovor teda, v mene Ježiša Krista!“

Obluda sa zdesene skrútila a potom povedala: „Prvý uzol, ktorým škrtím chlapcov, je na to, aby zamlčovali hriechy pri spovedi!“

„A druhý?“

„Nabádam ich, aby sa spovedali bez ľútosti.“

„Tretí?“

„O tom ti nepoviem!“

„Čože, ty nemieniš odpovedať? Vylejem na teba túto svätenú vodu!“

„Nie, nie, nepoviem! Zarevalo zviera. „Či ti to ešte nestačí?! Až priveľa som ti toho povedal!“ A znova sa začalo zvíjať.

„Rozkazujem ti, aby si mi povedal!“ zopakoval som vyhrážku a zdvihol som rameno.

V tom z očí obludy vyšľahol plameň a niekoľko kvapiek krvi. Potom prehovorila:

„Tretí uzol je na to, aby si nedali pevné predsavzatie a nevšímali si rady spovedníka. Pozoruj, aký úžitok majú chlapci zo spovede. Ak chceš vedieť, či ich držím priviazaných, všímaj si, či sa polepšia.“

„Prečo sa skrývaš za chrbtom chlapcov?“

„Aby ma nevideli a mohol som ich tak ľahšie ťahať do svojho kráľovstva!“

Chcel som sa opýtať na iné veci a rozkázal som oblude, aby mi vyjavila, ako sa dá predísť zlu a prekaziť jeho úklady. No všetky hrozné kocúry, ktoré sa doteraz skrývali, začali ticho mravčať, kvíliť, revať. Vzápätí sa oborili na toho, ktorý hovoril, až vypukla všeobecná vzbura.

Keď som videl ten odboj, pomyslel som si, že by som sa už od neho nedozvedel nič pravdivé. Zdvihol som kropeničku, pokropil som kocúra a povedal som mu: „Môžeš odísť!“ Vtom kocúr zmizol. Kropil som na všetky strany, kým sa obludy s hrozným lomozom nedali na útek. Na tento rámus som sa prebudil.“

Z tohto príbehu vidieť veľmi dobré poučenie: „Pozoruj, akí majú úžitok mladí zo spovede. Ak chceš vedieť či ich držím, všímaj si, či sa polepšia.“

Návrh na predsavzatie:

Tri slučky môžu navždy zničiť život. Čo môžem dnes urobiť,

aby som bol pravdivejší a vedel si priznať, čo nie je dobré a správne v mojom živote;

aby som skutočne ľutoval, že hriechom ubližujem láske, ktorou ma Ježiš vykúpil;

aby som skutočne začal život dobrých splnených predsavzatí?

Skús pre to urobiť niečo konkrétne.

Téma na 8. deň (29.1. 2010 piatok)

Príbeh: Don Bosco spovedá chlapca, ktorého vzkriesil.

O don Boscovi bolo známe, že bol ochotný urobiť všetko preto, aby  zachránil chlapcov čo i len od jediného smrteľného hriechu.

Od markízy Márie Fassatiovej máme nasledovné písomné svedectvo, ktoré potvrdzujú svedectvá mnohých prvých saleziánov.

Išlo o pätnásťročného Karola, syna jedného hostinského, ktorý navštevoval oratórium. V roku 1849 ťažko ochorel a ležal na smrteľnej posteli. Lekár, ktorý ho vyšetril, konštatoval smrteľné nebezpečenstvo. Rodičom povedal, aby povzbudili syna k spovedi a zavolali mu kňaza. Keď sa chlapca spýtali, ktorého kňaza si praje. Veľmi chcel, aby to bol don Bosco, ktorý bol jeho pravidelným spovedníkom. Don Bosco bol však mimo Turína. Chlapec bol veľmi skľúčený a prosil, aby čo najskôr prišiel zastupujúci farár.

Karol o deň a pol na to zomrel.  Len čo sa don Bosco vrátil, povedali mu, že ho viackrát hľadali kvôli mladému Karolovi, ktorého poznal. Vraj sa nachádza v nebezpečenstve smrti a vytrvalo si ho žiada.

Poponáhľal sa za ním. Keď prišiel na miesto, stretol čašníka a popýtal sa na chorého.

„Prišli ste neskoro,“ odvetil čašník, „je už pol dňa mŕtvy!“

Don Bosco sa usmial a zvolal:

„ Vy si myslíte, že je mŕtvy, ale on spí!“

Sluha sa naňho prekvapene, priam s iróniou pozrel. Keď ostatní obyvatelia z domu počuli tieto slová, vypukli v hlasitý plač a potvrdili, že Karol naozaj zomrel. Don Bosco sa ich spýtal: „ Mám tomu uveriť? Dovoľte, aby som sa išiel naňho pozrieť.“

Priviedli ho teda do izby, kde sa vedľa mŕtveho Karola modlila jeho matka a teta. Mŕtvola, oblečená na pohreb, ležala na zošitej plachte, prikrytá záclonkou, ako bolo zvykom. Blízko postele bola zažatá lampa. Don Bosco sa k nemu priblížil a pomyslel si: „Ktovie, či si dobre urobil poslednú spoveď! Nevedno, aký osud bude mať jeho duša!“ Otočil sa k príbuznému, ktorý ho voviedol dnu, a povedal mu: „Vzdiaľte sa, nechajte ma samotného!“

Po krátkej vrúcnej modlitbe chlapca požehnal a dvakrát mu rozkázal: „Karol, Karol, vstávaj!“ Na ten hlas sa mŕtvy začal hýbať. Don Bosco hneď schoval pohrebnú sviecu, oboma rukami mocne roztrhol plachtu, aby bol chlapec voľný, a odkryl mu tvár. On akoby sa zobudil z hlbokého sna, otvoril oči, poobzeral sa dookola, zdvihol sa a povedal: „Och, ako to, že sa nachádzam v takomto stave?“ Otočil sa a sústredil sa na dona Bosca, a len čo ho spoznal, zvolal: „Don Bosco! Keby ste vedeli! Tak túžobne som si vás prial! Presne vás som hľadal... Veľmi vás potrebujem. Boh vás poslal... Urobili ste veľmi dobre, že ste prišli a zobudili ste ma!“

Don Bosco odvetil: „Spokojne povedz všetko, čo chceš, som tu pre teba!“

„Don Bosco, určite som na mieste zatratenia. Keď som sa naposledy spovedal, nevyznal som jeden hriech, ktorý som spáchal pred nejakým týždňom. Bol to zlý kamarát so svojimi rečami...“

 Potom don Boscovi rozprával, akoby mal sen, ktorý ho veľmi vystrašil. Zdalo sa mu, že stojí na okraji veľkej pece a utekal pred množstvom démonov, ktorí ho prenasledovali a chceli chytiť, aby ho hodili do ohňa tej pece. Takmer sa im to podarilo, keby sa medzi nich a neho nepostavila nejaká pani. Povedala: „Počkajte, nebol ešte odsúdený!“ Potom  počul don Boscov hlas, ktorý ho budil...

„Teraz  sa chcem vyspovedať,“  povedal. Don Bosco poslal matku, ktorá bola z toho celá bez seba, aby zavolala ostatných. Chlapca povzbudil, aby nemal strach a aby sa vyspovedal. Keď mu dal rozhrešenie, do izby prišli jeho príbuzní. Karol povedal mame a ostatným: „Don Bosco ma zachránil pred peklom.“

Takto boli spolu ešte dve hodiny. Don Boscovi viac krát opakoval, aby mladí boli pri spovedi úprimní. Po celý ten čas, napriek tomu, že sa hýbal a hovoril, mal telo studené. Don Bosco napokon dodal: „Teraz si v Božej milosti. Nebo je pre teba otvorené. Chceš ísť do neba, alebo zostať tu s nami?“

„Prajem si ísť do neba,“ odvetil. „Tak dovidenia v raji.“ Karol si ľahol, zatvoril oči a zostal nehybný. Opäť zaspal v Pánovi.“ (por. MB III, s. 495, VIII, s. 93, XV, s. 572)

Podľa tohto príbehu môžeš tušiť, či je pre teba nebo otvorené, alebo si „na okraji pece“, ktorú videl Karol. Spoveď je dobrá vtedy, keď sa spovedáš, akoby to mala byť posledná spoveď v živote.

Nebo má veľkú cenu, preto potrebuješ mimoriadnu pomoc z Božej strany, ale aj ty musíš vynaložiť mimoriadnu snahu, aby si ho dosiahol. Veď ide o všetko a navždy.

Návrh na predsavzatie:

Je nebo v tvojom živote hodnota, ktorú si najviac vážiš a o dosiahnutie ktorej najviac bojuješ?

Myslíš si, že sa vyplatí odkladať s touto otázkou?

O čom by mal byť podľa teba život na tejto zemi?

Čo by si mal dnes raz a navždy zmeniť?

Téma na 9. deň (30.1. 2010 sobota)

Pre tých, čo sú vychovávaní i pre tých, čo sú pozvaní vychovávať.

   Zajtra sú v našej farnosti hody. Bolo by dobré myslieť na to, že don Bosco má zajtra nebeské narodeniny. Máš už darček pre neho? Bolo by dobré vymyslieť niečo, čo by ho najviac tešilo. Malo by to byť niečo osvedčené a dobré. Nemalo by to byť niečo len naoko – lebo takéto veci v nebi nemajú cenu. Ak to má vyzerať, tak tá krása musí vychádzať zvnútra.

Presne o túto vec išlo aj don Boscovi. Vedel majstrovsky zladiť vonkajšiu oslavu s vnútornou. Ak oslavoval a robil niečo navonok, tak len preto, aby pomohol človeku rozhýbať a skrášliť jeho dušu.

Nestačilo mu, aby to bolo dočasné, ale aby to malo hodnotu, ktorá vydrží dlhšie ako zlato a diamanty. Čo to môže byť?

Keď si všimneš, o čom hovoril don Bosco v svojom živote najviac, tak to bola svätá spoveď a po nej stĺpy pre dobrý život: Eucharistia a Panna Mária.

Tento deviatnik sme zamerali na don Boscovu výchovu chlapcov ku svätej spovedi. Don Bosco vedel, že len s čistým srdcom môžeme čerpať silu z Eucharistie a účinnú pomoc a ochranu Panny Márie.

Ak sa nám podarilo urobiť pár krokov v tejto oblasti, alebo sme sa ich rozhodli vykonať, tak sme postúpili kúsok ďalej.

Don Bosco nám prezradil, že tri veci ohľadom svätej spovede sú najdôležitejšie:

- Osvojiť si pravidelnú a častú svätú spoveď ako oporu voči nestálosti.

- Vybrať si stáleho spovedníka, ktorý najviac vyhovuje dobru tvojej duše.

- Radšej zmeň spovedníka tisíckrát, akoby si mal zmlčať nejaký hriech.

Je viac ako isté, že práve osvojenie si týchto troch bodov (ak si to neurobil skôr) urobia don Boscovi najväčšiu radosť...

Návrh na predsavzatie:

Tieto tri body si osvojím a aspoň jednému človeku o nich poviem tak, aby mu bolo jasné, že to skutočne potrebujeme. Napríklad môžem mu to vysvetliť a potom ísť príkladom.

_________________________________________

Spracované podľa knihy Don Bosco spovedá mladých, Gianni Asti, vydavateľstvo Don Bosco, 2009.